Vonku sa konečne ochladilo na „príjemných“ 40°C. Vzduch je taký suchý, že každá kvapka potu, ktorá by chcela stiecť z môjho čela, sa vyparí skôr, než by ma stihla aspoň trocha ovlažiť. Cestu si predieram pomedzi osle, kozy a kravy. Spoza rohu ku mne nesmelo vykročí útly chlapček s prosbou o spoločnú fotku. Onedlho sa k nemu pripoja ďalší záujemcovia. Cítim sa ako celebrita. Každý ma ťahá za ruku a pýta sa na moje meno. S hrôzou zisťujem, že ho takmer nikto z prítomných nevie správne vysloviť. V najbližších dňoch tak budem musieť vystupovať pod prezývkou Dudu.
Na večeru sa podáva parádna bravčovina, ktorú zapíjam vychladeným pivkom. Nikdy v živote som sa uprostred moslimskej krajiny necítil blaženejšie. V posteli sa mrvím ako blázon. Za neustáleho trúbenia motoriek sa nedá zaspať. Prienik stredoeurópskeho a egyptského biorytmu je takmer nulový. Prijímam teda pozvanie na priateľský futbalový zápas. Čas výkopu – 1:30. O dve hodiny neskôr, celý zničený, padám do postele. Na uliciach ešte stále počuť výskot hrajúcich sa detí.
Taký je jednoducho Egypt – krajina, kde nepoznajú odpadkové koše a priechody pre chodcov, kde na pumpe platíte za plnú nádrž 15 € a kde majú asi najsladšie mangá na svete. Krajina plná prívetivých štedrých a dobrosrdečných ľudí, ktorí zmenili môj pohľad na svet a moje miesto v ňom. Shukran Egypt!
Dominik Štefanička – člen medzinárodného lasallianského dobrovoľníckeho projektu Fraternity in Action
