Osobnosti inštitútu

Každá rehoľa či kongregácia má svojich členov, ktorí sa stali svätými. Samozrejme, nie všetci musia byť oficiálne svätorečení Cirkvou. Avšak nikdy nechýbali kresťania, ktorí boli vzormi pre okolitý svet. Aj inštitút školských bratov kresťanských škôl, nazývaných školskými bratmi, sa vyznačuje vynikajúcimi osobami, ktoré v lasallianskej spiritualite dosiahli svätosť. Momentálne školskí bratia majú 13 svätých, 18 blahoslavených a 146 kandidátov na blahorečenie. Okrem toho sa v ich Inštitúte uctievajú aj iní zviazaní s históriou rehole. V tejto časti stránok nájdete krátke životopisy a aj niekoľko modlitieb. Svätí sú našimi priateľmi a orodovníkmi v nebeskej vlasti. Predovšetkým sú pre nás vzormi na nasledovanie ich lásky a služby k Bohu a ľuďom. Preto nech nás životopisy lasallianskych svätcov povzbudzujú k ochotnej modlitbe a dvíhaniu každodenného kríža nášho života. Dúfame, že prinesú veriacim, zvlášť učiteľom, úžitok.

JÁN KRSTITEĽ DE LA SALLE

Narodil sa v Remeši (Francúzsko) 30. apríla 1651 v aristokratickej rodine. Veľmi skoro pocítil povolanie ku kňazskej službe a pripravoval sa naň na Sorbone i v rodnom meste. Neskôr stal sa doktorom teológie. Bol vysvätený za kňaza 7. apríla 1678. Pochopil veľkú potrebu kresťanskej výchovy detí z nižších sociálnych vrstiev. Utvoril prvú komunitu učiteľov -bratov v roku 1680. Úplne obnovil základné školstvo, zakladal odborné a technické školy aj učiteľské ústavy. Podľa vzoru chudobného Krista rozdal celý svoj majetok. Pre Bratov kresťanských škôl napísal Pravidlá aj iné náboženské a pedagogické diela. Veľmi miloval Cirkev a mládež. V svojej práci sa stretával aj s rôznymi prekážkami zo strany súkromných učiteľov a cirkevnej vrchnosti. Zomrel v Rouene 7. apríla 1719, jeho posledné slová boli: „Vo všetkom, čo sa mňa týka, klaniam sa vôli Božej.“ Bol blahorečený Levom XIII. 19. februára 1888 a tým istým pápežom bol svätorečený 24. mája 1900. Pápež Pius XII. Ho vyhlásil za patróna učiteľov 15. mája 1950. V roku 1964 bola socha sv. Jána de La Salle umiestnená v centrálnej časti Baziliky sv. Petra v Ríme. Telesné pozostatky sú uctievané v generálnom dome v Ríme. Jeho sviatok je pre celú Cirkev 7. apríla a v Inštitúte 15. mája. Okrem toho sa 26. januára spomína prenesenie jeho relikvií a 17. novembra posviacka Kostola sv. Jána de La Salle v Ríme.

Modlitba

Dobrotivý Bože, ty si vyvolil svätého Jána de La Salle, aby viedol kresťanskú mládež po ceste spásy; prosím ťa, vzbuď vo svojej Cirkvi vychovávateľov, ktorí by sa celým srdcom venovali mládeži a vychovávali dobrých občanov a pravých kresťanov. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

MICHAL FEBRES CORDERO - patrón našej školskej kaplnky

Narodil sa v roku 1854 v Ekvádore, štáte Južnej Ameriky. Jeho rodina bola veľmi vplyvná – jej členovia sa zapájali do politiky, zastávali významné funkcie a tešili sa z dobrého finančného zabezpečenia. Rodinnú radosť narušila Michalova diagnóza – narodil sa s vrodenou deformáciou chodidiel a lekári mu nedávali nádej na uzdravenie. Nebol schopný postaviť sa na nohy, no napriek hendikepu mal srdečnú povahu, vynikal nesmiernou citlivosťou a inteligenciou.

Keď mal Michal 5 rokov, Boh ho zázračne uzdravil. Neskôr začal navštevovať školu vedenú školskými bratmi a aj on zatúžil nasledovať Krista ako sv. Ján de La Salle, zriecť sa bohatstva a byť chudobný pre chudobných. Otec mal na synovu budúcnosť iný názor. Chcel preňho dôstojné postavenie kňaza, lasalliánska cesta chudoby sa mu zdala mrhaním potenciálu jeho syna. A tak ho poslal do kňazského seminára. Brat Michal ale vedel, že nie je na správnom mieste. Po krátkom čase dostal silné bolesti hlavy, ktoré trvali, kým mu nebolo dovolené vrátiť sa domov. Sklamaný otec videl, že jeho syn sa nevzdá svojho sna. A tak sa v roku 1868 stal brat Michal prvým Ekvádorčanom, ktorý vstúpil do Inštitútu školských bratov.

Našiel potešenie v obyčajnom živote učiteľa. Viac ako 30 rokov pôsobil v lasalliánskej škole, kde pristupoval citlivo ku každému študentovi a snažil sa urobiť svoje hodiny pútavými, aby v deťoch vzbudil záujem o vzdelávanie. Ukázalo sa, že brat Michal je nielen skvelý pedagóg, ale aj talentovaný jazykovedec. Napísal knihu gramatiky španielskeho jazyka a za svoju vedeckú prácu získal mnoho ocenení.

Napriek úspechom sa nenechal pohltiť slávou. Odmietol ponuku venovať sa naplno iba vede, lebo nechcel zanechať prácu učiteľa v škole. Svoju vedeckú činnosť nepovažoval za podstatnú, dôležitejší boli preňho žiaci. Obzvlášť rád pripravoval deti na ich prvé stretnutie s Ježišom v Eucharistii. Ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus bol stredobodom jeho života. Z Kristovho kríža čerpal silu, aby sa dal iným ako dar a radostne prijal aj pozemské trápenia.

V roku 1905 bol poslaný do Európy, aby v Belgicku prekladal knihy. Zmena klímy, sychravé počasie, občianske nepokoje a útoky na Cirkev – to všetko zanechalo stopy na jeho zdraví. No utrpenie prijal s očami upretými na kríž. Tešil sa na nebo. Podlomené zdravie urýchlilo jeho skon a 9. februára 1910 odišiel k Ježišovi. Pochovali ho v Španielsku, no keď po niekoľkých rokoch chceli jeho pozostatky preniesť do Ekvádoru, našlo sa jeho telo neporušené. Cirkev ho neskôr vyhlásila za svätého.

Svätý brat Michal Febres Cordero sa nestal svätým pre svoj intelekt alebo odbornosť, ale pre pokornú službu iným a život modlitby. Aj nám môže byť inšpiráciou, aby bol náš život nám na spásu, svetu na osoh a Bohu na slávu.

Svätý Michal Febres Cordero, oroduj za nás!