Vážení rodičia,
Dňa 26.11.2019 sa uskutočnia konzultačné triedne aktívy. Prosíme, aby ste sa na konzultácie k jednotlivým vyučujúcim nahlasovali prostredníctvom edupage.
Nahlasovanie bude možné od utorka 19.11.2019. Ďakujeme za porozumenie.
S pozdravom vedenie školy
Pozývame Vás...
Poznáte desatoro? Väčšina z nás ho pozná naspamäť. A čo blahoslavenstvá? Týkajú sa aj nás? Áno. Veď v nich sú zhrnuté cesty ku kresťanskej dokonalosti – svätosti, ku ktorej je povolaný každý pokrstený. O čo sa v živote usilujeme? Je na našom zozname aj úsilie o svätosť?
V poslednom blahoslavenstve sa hovorí: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“ (Mt 5, 11 – 12a) Stalo sa vám už niekedy, že ste sa hanbili priznať k svojej viere? Stačí, že nás iní ľudia vyhlásia za staromódnych, nudných či málo moderných a už sa hneď cítime nepríjemne. Túžime zapadnúť, byť populárni. Neteší nás, keď si z nás iní robia posmech. Zdá sa nám, že žiť vieru a snažiť sa o svätosť sa neoplatí. Nie, ak sa na to pozeráme optikou tohto sveta.
Dnes si spomíname na španielskych mučeníkov, ktorí zomreli za svoju vieru počas občianskej vojny v Španielsku v období medzi rokom 1936 až 1937. Počas krvavého prenasledovania Cirkvi zahynulo viac ako 10 000 kresťanov. Mnohí z nich boli svätorečení. 7. novembra si pripomíname 143 školských bratov, ktorí boli blahorečení počas 5 beatifikačných procesov. Spolu s nimi boli vyhlásení za blahoslavených aj 2 bývalí žiaci z lasalliánskych škôl.
Školskí bratia boli zabití na mnohých miestach - v Barcelone, Valencii, Madride či Tarragone. No jedno ich spája – zomreli, lebo boli aktívnymi členmi Cirkvi. Nechceli opustiť chudobných. Nechceli zanechať svoju misiu. Nasledovali Krista v živote i v smrti. Hľadali Božie kráľovstvo a všetkého ostatného sa vedeli vzdať. Určite ich zastrašovanie vyľakalo, no nepodľahli mu. Dali Kristovi všetko. Neuspokojila ich priemernosť. Nehľadali bezstarostnosť či lacný úspech. Nevzdali sa pred prekážkou, neutiekli pred krížom. Ostali svetlom pre iných. Svetlom, ktoré sa nedá skryť. Svetlom, ktoré svieti aj v tmách a dáva znamenie ostatným. Sami by to však nedokázali – to Svetlo Kristovo, ktoré prijali pri krste, ich premenilo na svetlo sveta.
Historici nazývajú to obdobie „červeným terorom“. Radikálni socialisti pošliapali kultúrne a duchovné dedičstvo svojej krajiny. Nenávideli Boha a jeho Cirkev. Zakázali vysluhovanie sviatostí, sväté omše i všetky verejné prejavy viery. Ničili kostoly a cintoríny. Zakázali školám vyučovať náboženstvo, zo škôl museli byť odstránené kríže a zakázali nosenie náboženských symbolov. Chceli zničiť každý náznak zbožnosti, vytrhnúť všetky korene kresťanskej viery, vymazať Boha.
Kňazi a zasvätené osoby (medzi ne patria aj blahoslavení školskí bratia) boli expresne rýchlo popravované bez spravodlivého procesu. Často ich pred popravou mučili. Chceli ich donútiť, aby znevážili kríž a zapreli vieru. No oni ostali verní Kristovi aj v utrpení. Pred popravou zo srdca odpustili svojim prenasledovateľom, čo je tiež významným znakom osobnej svätosti.
Aké posolstvo majú blahoslavení školskí bratia – mučeníci – pre nás, pre naše časy? Nemôžeme byť spokojní s priemernosťou, s vlažným životom viery. Naším poslaním je mať viac Krista. Priľnúť k nemu a byť mu podobní. On chce byť prítomný vo všetkom, čo robíme. Chce byť Svetlom, ktoré nás premieňa a svieti cez nás aj na iných a priťahuje ich ku Kristovi. Preto spoločne prosme: Blahoslavení španielski mučeníci, orodujte za nás!
Deti z 1.A si pripomenuli prichádzajúci sviatok zosnulých výrobou vlastných sviečok.
Do galérie Zeleninový smajlíci z 2.A boli pridané fotografie.
Od 30.10.2019 do 1.11.2019 sú jesenné prázdniny. Nástup do školy je 4.11.2019.
Z osláv 300. výročia: https://www.tvlux.sk/archiv/play/21638
Dňa 26.9.2019 sa pri príležitosti Európskeho dňa jazykov uskutočnil na našej škole priateľský súboj jazykov. Študenti vytvorili 5 tímov – 2 anglické, 1 francúzsky a 2 nemecké. Celé predpoludnie riešili rôzne zaujímavé úlohy, ktoré následne prezentovali. Najprv riešili kvíz z vedomostí daných krajín, ktorý si sami navzájom pripravili, potom tvorili plagát na tému: „Angličtina, nemčina, francúzština – to je pre mňa.... “ Ďalšia úloha bola prezentácia zaujímavého miesta krajiny, ktorú daný tím reprezentuje. Na záver sa potrápili pri situačnej úlohe. Cudzincovi mali poskytnúť informácie o Bratislave. Plagáty sme vystavili v priestoroch školy.
Nakoľko išlo o priateľský súboj jazykov, nebolo dôležité, kto vyhral a kto prehral. Sladké odmeny získali všetci. Najdôležitejšie ale bolo, že študenti strávili príjemné a tvorivé dopoludnie a dokázali, že cudzie jazyky im nie sú vôbec cudzie.
Určite každý z nás už zažil situáciu, keď sa mu niečo nepodarilo, keď v niečom zlyhal a cítil sa neužitočný. Myslíte si, že svätcom sa vždy všetko podarilo a vo všetkom vynikali? Nie. Aj oni boli ľudia z mäsa a kostí ako my. Dnes slávime spomienku na blahoslaveného Arnolda, školského brata, ktorému napriek jeho veľkému úsiliu a pracovitosti niektoré veci nevyšli, no to mu nebránilo, aby rástol v láske k Ježišovi.
Jeho cesta začala vo Francúzsku približne pred 180 rokmi v maličkej dedinke v rodine chudobného obuvníka. Bol najstarší z 9 detí a jeho rodičia mu dali meno Július Mikuláš Réche a od malička mu vštepovali lásku k Ježišovi. Najmä otcova zbožnosť bola pre malého Júliusa príkladom, ktorý sa snažil nasledovať. Už ako malý chlapec urobil rozhodnutie vyhýbať sa hriechu.
Jeho detstvo však nebolo ľahké. Mama veľmi ťažko znášala biedu, z ktorej sa ich rodina márne pokúšala dostať von. Z toho trápenia ochorela. Čo urobil v takej situácii Július? Rozhodol sa odísť zo školy. Začal pracovať, aby pomohol svojej rodine. Obetoval sa pre dobro iných. Nesťažoval sa. Zodpovedne vykonával svoje pracovné povinnosti najprv ako paholok v stajni, neskôr ako kočiš. Tu prežil svoju krízu viery. Pohltili ho každodenné starosti. Jeho horlivosť ochladla. Veď svet ponúkal toľko lákadiel!
Bohu ale nezabudol na Júliusa, záležalo mu na ňom – mal s ním veľký plán. Aby ho vytrhol z vlažnosti, použil Júliusovu tetu. Tá ho nasmerovala do večernej školy vedenej školskými bratmi, kde začal Július navštevovať každú nedeľu hodiny katechizmu, ktoré zmenili jeho život. Opäť sa vrátil k modlitbe a aktívnemu životu viery. V tom období pracoval pre miestnu stavebnú spoločnosť a aj počas práce na stavbe sa modlil ruženec. Aj ostatní robotníci si všimli jeho nábožnosť a sebadisciplínu. Július bol hlboko oslovený poslaním školských bratov a rozpoznal v tom Božie volanie. Neváhal. Povedal Bohu svoje áno. Mal 28 rokov, keď vstúpil do Inštitútu školských bratov a prijal nové meno Arnold.
14 rokov pracoval ako učiteľ na internátnej škole, ktorú viedli školskí bratia. Ale ani tam to nemal na ružiach ustlané! Hoci sa veľmi snažil, bol považovaný za priemerného učiteľa. Keď vyučoval matematiku alebo poľnohospodárstvo, mal problém udržať si v triede disciplínu. Bral to ako svoje zlyhanie. Často sa modlil, aby táto jeho neschopnosť nezničila dobré dielo ostatných školských bratov. Cítil sa zbytočný a neschopný. No vedel, že Boh má moc dokončiť dobré dielo, ktoré v ňom začal napriek jeho slabostiam, preto sa často v modlitbe obracal na Ducha svätého, aby si vyprosil dar múdrosti.
V jednom predmete však brat Arnold vynikal – bol výnimočný učiteľ náboženstva. Keď vysvetľoval žiakom katechizmus, v triede bolo úplné ticho. Všetky oči sa upierali naňho a dychtivo počúvali výklad. Brat Arnold nielenže o evanjeliu pútavo rozprával, on ho aj presvedčivo žil. Bol trpezlivý, srdečný a obetavý. Jeho dobré skutky sa nazastavili len pri bránach školy. Viete si predstaviť, že cez francúzsko-pruskú vojnu ošetroval zranených vojakov z oboch znepriatelených strán? Za tieto činy neskôr získal ocenenie od Červeného kríža, hoci on túžil iba po odmene, ktorá naňho čakala v nebi.
Jeho duchovnú zrelosť si všimli i jeho nadriadení a zverili mu formáciu mladých mužov, ktorí vstúpili k školským bratom – stal sa vedúcim noviciátu. Tam si získal srdcia svojich zverencov svojou starostlivosťou o ich duchovný rast a profesionálny rozvoj. Neúnavná práca ho vyčerpala, ochorel a 23.10. 1890 sa narodil pre nebo. Mal len 55 rokov.
Blahoslavený Arnold často považoval svoj život za neužitočný a svoju prácu učiteľa za neúspešnú. No napriek tomu bol v Božích očiach výnimočný! Ako je to možné? Jednoducho! Lebo Boh môže použiť aj krehkú nádobu, ak sa mu s dôverou odovzdá.
Blahoslavený Arnold, oroduj za nás!
Vážení rodičia, dňa 18.10.(piatok) bude ŠKD len do 14,00 hod.
Žiadame Vás, aby ste si svoje deti do daného času vyzdvihli.
Ďakujeme za pochopenie
Hľadáte mladých hrdinov, ktorí žili naplno svoje povolanie a nebáli sa ani smrti? Takých veľkých mužov máme aj medzi našimi školskými bratmi - mučeníkov z mesta Turón.
Na ich čele bol predstavený turónskej komunity školských bratov, sv. Cyril Bertrand, no 9. októbra si spomíname aj na jeho 7 spolubratov a kňaza, ktorý chodil do ich lasalliánskej školy vysluhovať sviatosti a bol spoločne so školkými bratmi v rovnaký deň aj zastrelený.
Celý príbeh sa odohral pred 85 rokmi v Španielsku, ktorým otriasali nepokoje, ktoré vzplanuli do občianskej vojny. V nej bolo zavraždených skoro 7 000 kňazov a zasvätených osôb. Do tohto smutného čísla patrí aj 165 zabitých školských bratov, medzi ktorými svojou svätosťou svietia turónski mučeníci. Nespáchali žiaden trestný čin. Nevyvíjali politickú činnosť, neroznecovali nenávisť. Napriek tomu sa stali terčom zbesilého ťaženia proti Cirkvi. Len preto, že svoje životy zasvätili Bohu a službe mladým, museli čeliť hrozbám a tragickému osudu.
V októbri 1934 v baníckom mestečku Turón vyvrcholili proticirkevné nálady zatknutím Cyrila Bertranda a jeho 7 spolubratov, ktorí pracovali na miestnej škole. Spolu s nimi odviedli aj kňaza, ktorý tam bol v ten deň spovedať a slúžiť sv. omšu. Dôvod zatknutia? Rebelom sa nepáčilo, že školskí bratia porušili zákaz vyučovať náboženstvo, naďalej tak robili na svojej škole, dokonca verejne vodili svojich žiakov aj na sv. omše. To dráždilo komunistov, ktorí boli radikálne proti kresťanskému vzdelávaniu. Chceli zabrániť školským bratom v ich vplyve na mladých.
Štvrtý deň po zatknutí zaviedli väznitelia svoje obete na cintorín, aby ich tam popravili. Čakala na nich vykopaná obrovská jama, popri ktorej sa mali školskí bratia postaviť, aby ich mŕtve telá dopadli rovno do nej. Zastrelili ich, a tak sa jama stala ich spoločným hrobom.
Jeden z rebelov, ktorý sa zúčastnil popravy, vydal neskôr svedectvo o posledných chviľach mučeníkov. Po zatknutí boli posilnení sviatosťami, ktoré im vyslúžil kňaz. Modlili sa a aj rozsudok smrti prijali v tichej pokore. Na miesto popravy kráčali s pevným pokojom ako baránky vedené na zabitie. Celý svoj život odovzdali Bohu a blížnym – až do posledného dychu. Vedeli, že ich odmena je väčšia ako to, čo strácajú.
Ich príbeh svätosti sa začal písať oveľa skôr, ako prišla ich hodina prechodu do večnosti. Celý ich život, každý malý krôčik či rozhodnutie, bol poznačený láskou k Bohu a blížnym. Odvaha, horlivosť a nezvyčajná múdrosť sv. Cyrila Bertranda neboli náhodné. Boli ovocím jeho hlbokého duchovného života. On a jeho spolubratia žili svätosť v každodenných povinnostiach ako vychovávatelia mladých, dávajúc svoje talenty do služby žiakom. Napríklad taký svätý brat Viktor Pio bol skvelý muzikant. Vyučoval hudbu a viedol školský zbor. Keď bol zastrelený, mal len 29 rokov. V ten deň vydal svojim žiakom poslednú lekciu. Najdôležitejšiu. Lekciu viery.
Aj nám turónskí mučeníci pripomínajú, že aj my sme pri krste dostali milosť darovať náš život Bohu a blížnym. Od ich svätorečenia tento rok uplynulo 20 rokov, no ich posolstvo je stále aktuálne. Ukazujú nám cestu ku Kristovi, lebo len v ňom môžeme nájsť svoje naplnenie a radosť.
Svätí mučeníci z Turóna, orodujte za nás!
Počuli ste už niekedy o školskom bratovi Scubilionovi? Priateľ otrokov, ktorému prischla vtipná prezývka Scooby, je v našich slovenských končinách takmer neznámy, hoci je toľko vecí, ktoré sa môžeme od neho učiť.
Blahoslavený Scubilion sa pred 200 rokmi vo Francúzsku rozhodol vstúpiť do Inštitútu školských bratov. Pôsobil ako katechéta – pripravoval ľudí na prijatie krstu a iných sviatostí, a tiež bol učiteľom – venoval sa tým, ktorí stáli na okraji spoločnosti a nikomu na nich nezáležalo.
Privádzal ľudí k slobode Božích detí, no zároveň bojoval za ich dôstojné miesto v spoločnosti. Po čase odišiel na misie do francúzskej kolónie na ostrov Reunion, ktorý leží v Indickom oceáne. Tam slúžil medzi tými najchudobnejšími – otrokmi. V tej dobe sa otroci považovali za vec – majetok, a nie za ľudskú bytosť. Zaobchádzalo sa s nimi veľmi kruto a neľudsky, často boli týraní a nik sa ich nezastal.
Ale brat Scubilion sa nebál ísť proti prúdu, lebo vedel, že aj otroci sú Božie deti a teda naši bratia a sestry. Preto bojoval za zrušenie otroctva a zlepšenie podmienok, v ktorých žili najchudobnejší obyvatelia ostrova. Pre otrokov usporiadal večerné vyučovanie. Svoj učiteľský štýl prispôsobil ich potrebám a získal si ich srdcia svojou dobrotou. Otroci, ktorých toľkí pošliapali a zlomili, cítili, že brat Scubilion je iný – on ich rešpektoval a pozeral sa na nich Božími očami.
Ohlasoval im lásku Nebeského Otca nielen slovami, ale najmä svojím životom. Jeho skutky milosrdenstva pritiahli mnohých ku Kristovi. Ba aj keď už bol starý a slabý, stále navštevoval chorých a potešoval ich v ich utrpení. Chýr o jeho svätosti sa šíril po celom ostrove. Vďaka jeho neúnavnému úsiliu bolo na ostrove zrušené otroctvo. Preto je brat Scubilion nazývaný aj APOŠTOLOM SLOBODY A ZMIERENIA.
Keď zomrel, obyvatelia ho oplakávali a uctievali ako svätca. Tento rok uplynulo 30 rokov, čo ho Cirkev vyhlásila za blahoslaveného, a tak nám ho dala za vzor kresťanského života. Bol to muž pravdy, hlboko zakorenený v Kristovi, a preto sa nechajme inšpirovať jeho cestou svätosti.
Blahoslavený brat Scubilion, oroduj za nás!
Powered by aSc EduPage